ani pre starých, ostávajú už len NAŠI ľudia. A to je strašnejšie, ako keby táto krajinka bola len pre mladých, alebo len pre starých. To svetielko na konci tunela akosi hnedne.
Tzv. NAŠI ĽUDIA potrebujú tých ostatných, aby mali na kom parazitovať. Armádu muklov, čo makajú na smeny v halách za plus mínus minimálnu mzdu, a popri tom ešte zaskakujú v druhom zamestnaní, aby mali z čoho živiť rodiny (hlavne deti - zrejme tiež budúcich muklov, ak neujdú) a celoživotne splácať hypotéku. A to je akože v poriadku. Vzdelaných ľudí tento štát v skutočnosti nepotrebuje. A nejde len o vedcov. Načo sú napr. lekári? Jeden mukel padne (kvôli vyčerpanosti a nedostatočnej lekárskej pomoci), nič sa nedeje, na jeho miesto nastúpi ďalší. Ak nie našinec, nejaký Srb či Ukrajinec sa nájde. NAŠI ĽUDIA si zaplatia lekársku starostlivosť vo Viedni, prečo ich to má trápiť? A tak ďalej. Kým sa necháme.
riesenie hlada u mocnych a v individualnej snahe. Existuje aj tretia moznost a tou je sudrzna spolocnost, ktora riesi problemy a kona spolocensky. K tomu je potrebna agresivna, akcna, celonarodna, koristnicka organizovana mentalita. A este jedna vec - optimizmus.
Lepsiu buducnost budeme mat ak pesimisti vymru, ale necakajme na to. Cinske porekadlo tvrdi, ze najlepsi cas zasadit strom je pred dvadsiatimi rokmi, druhy najlepsi cas je dnes. Dnes musime zacat s nakupom slovenskych produktov a sluzieb. Aj ked nominalna cena je vyssia pre kupujuceho je nizsia cena nevyhodna. Pripocitajme k cene spolocensku cenu tovaru pridanim uslej tvorbe kapitalu, zvysovanim nezamestnanosti, vplyv zahranicnych subjektov na nasu politiku a kazdodenny zivot. Porovnajme spotrebu a tym tocenie ekonomiky domacimi spotrebitelmi oproti ziskom, za ktore si kupuje niekto pivo, auto a obraz v Parizi, Prahe, Londyne ci Tokyu, tak nam moze vyjst, ze to usetrene vyslo velmi draho.
Niekto by to mal spocitat, zatial ostava iba teoreticke riesenie extremnej situacie, kde by slovensky spotrebitel zasadne nekupoval slovenske vyrobky a sluzby. Zanikli by podniky, nezamestnany by bol kazdy vratane podnikatelov, dane by neplatil nikto a podpora od statu by bola nulova. Asi by sme sa museli vsetci vystahovat. Kto by nam vsak zaplatil spickovu univerzitu, po ktorej bloger tuzi, ked ona stoji dva rocne platy za semester?
Ani to, čo je nazvané mukel, ani človek, ktorý je len do počtu. To je nepochopenie.
Len nie som spokojný so stavom vecí v danej chvíli. Aj svoje deti vediem k vzdelaniu, a verím, že ani oni nebudú tým, čo diskutujúci nazval muklom. No napriek tomu si vážim aj ľudí, ktorí robia na výrobných linkách, živia sa náročnou prácou vo fabrikách, hoci len v nich nemôže byť budúcnosť Slovenska.
A na protestných zhromaždeniach som videl, že je mnoho mladých ľudí, aj mnoho starších slušných ľudí, ktorým záleží, akou krajinou Slovensko bude.
Na špičkových univerzitách sa dá študovať aj s využitím programov, ktoré podporujú talentovaných ľudí, a našťastie mladí si to dnes vedia zistiť a pretĺcť sa vo svete.
A slovenské potraviny si rád kupujem a kúpim aj vtedy, keď stoja o čosi viac, ak poskytujú dobrú kvalitu a chuť, lebo tak je to správne, pochopili to v mnohých okolitých krajinách, že je to najjednoduchší spôsob podpory miestnej produkcie.
Nie, priatelia, nesúďme a nerozmýšľajme čiernobielo. Svet je farebný, mnohoraký a pre Slovensko si z neho vyberajme to, čo ho obohacuje, rozvíja, posúva ďalej a dáva ľuďom možnosť na plnohodnotný a dôstojný život.
Ak táto krajina nie je pre mladých,