Tí, čo sa vrátili. A tí, čo sa už nikdy nevrátia

Autor: Stano Verešvársky | 25.3.2019 o 18:05 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2639x

Nedá mi to pokoj. Naozaj Slovensko nie je krajinou zaujímavou pre mladých, vzdelaných, ambicióznych ľudí? Už som písal o tých, ktorí odchádzajú, a teraz budem o tých, ktorí sa vrátili.

Prečo prišli na Slovensko, keď sa im v zahraničí darilo?

Odpovede nie sú čierno-biele, rovnako ako ľudské osudy. Som ítečkár, a tak som začal počítať a skúmať.

  1. Koľko výborných odborníkov, zdatných profesionálov z oblasti informačných technológií a telekomunikácií, ktorých poznám osobne, pôsobia či pôsobili v zahraničí?
  2. Čo ich motivuje na odchod a čo zohráva úlohu, ak sa rozhodnú vrátiť domov?

Pozeral som do svojich profesijných sietí, adresárov a kontaktov. Zameral som sa na kolegov, priateľov a známych, ktorých bližšie poznám. A fakty som si začal písať.

Moja štatistická vzorka, ktorú som skúmal, bola 45 ľudí. Tvoria ju muži aj ženy od 30 do 40 rokov, pár z nich je mladších a pár starších. O všetkých z nich mám pomerne dobré informácie a spája ich fakt, že v zahraničí uspeli a uplatnili sa.

Najprv tie menej prekvapivé fakty

Mladí IT a telekomunikační odborníci odchádzajú do zahraničia najmä preto, aby si zarobili, uplatnili sa, posunuli v kariére či skúsili pracovné podmienky v medzinárodnom prostredí.

A teraz trochu prekvapivé fakty

  • Až 35 z počtu 45 sa po niekoľkých rokoch práce v zahraničí vrátili domov. Múdrejší, šikovnejší, profesionálne zdatnejší a s nie zanedbateľnými úsporami.
  • Asi 20 z nich, keď odchádzali, boli slobodní a bez záväzkov, no keď sa vracali, partneri a rodina boli jedným z motívov návratu.
  • Na Slovensku si všetci naplánovali nové kvalitnejšie bývanie, 18 z nich si postavilo vlastný rodinný dom, ďalší vlastnia víkendové chalupy a chaty, čo by si asi bez spomenutých úspor nemohli dovoliť.
  • Natrvalo dnes žije v zahraničí 10 mojich známych a nepredpokladám, že by sa niekedy vrátili inak ako na návštevu rodiny. Všetci sa adaptovali na nové prostredie a majú v zahraničí aj svoje rodiny, partnerov a deti. 6 z týchto 10 odborníkov sú ženy, 4 z nich sa vydali za cudzinca a žijú v medzinárodnom manželstve. Ich deti hovoria po slovensky, ale najmä doma, inak po anglicky, nemecky či francúzsky.

Poznám ich, a ak by som sa ich priamo pýtal, čo ich motivovalo, aby sa vrátili, a čo rozhodlo o ich trvalom živote v zahraničí, tuším, čo by mi odpovedali. Že to chceli skúsiť, posunúť sa v kariére, zarobiť. A zostali, lebo uspeli, uplatnili sa, zvykli si na slušný život. Návrat bol motivovaný túžbou žiť v kruhu priateľov, rodiny, známych. Aby to nebola iba práca, čo im napĺňa život, ale aj rodina, vzťahy a koníčky. A deti poznali aj svojich blízkych, starkých, bratrancov, sesternice a rovesníkov na Slovensku.

Toľko moja malá anketa.

Potvrdila fakt, že celé generácie Slovákov a Sloveniek odchádzali do zahraničia za prácou, uplatnením a zárobkom a mnohí sa vrátia. O návrate rozhoduje fakt, kto a čo ich doma čaká a priťahuje. Dnes už nie sme národ drotárov či námezdných robotníkov odkázaných na múračky či bane v ďalekej cudzine.

Netreba až tak veľa, aby sa mladí vracali domov. Najmä však musí byť Slovensko slušnou a rozvinutou krajinou s budúcnosťou. Krajinou, kde sa rozhodnú vychovávať svoje deti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?