Vzdelanie. V džungli v tom majú jasno. A my?

Autor: Stano Verešvársky | 23.1.2019 o 13:30 | (upravené 23.1.2019 o 14:57) Karma článku: 4,21 | Prečítané:  1764x

Splnil sa mi cestovateľský sen. S malou skupinou sme precestovali Mexiko po stopách vyspelých predkolumbovských kultúr.

Ako deti sme slabikovali čudné názvy – Tenochtitlán, Teotihuacán, Popocatepétl či Palenque  a snívali sme o tých vzdialených krajinách. Hrávali sme kartovú hru kvarteto s tematikou mezoamerických indiánskych civilizácií a odvtedy si pamätám tie mystické názvy kultúr. No vtedy som ani netušil, koľko ich v skutočnosti bolo – Aztékovia, Mayovia, Zapotekovia, Olmékovia, Toltékovia, Teotiwanakovia a ďalší – a to hovorím len o Mexiku.

Pri prejazde chudobnými štátmi Oaxaca a Chiapas nás cesta zaviedla hlboko do džungle. Miestni obyvatelia napriek prítomnosti armády niekedy zablokujú cesty. A nepustia ďalej autá, mikrobusy, autobusy ani nákladiaky a kamióny. Nič dramatické, len žiadajú „za prejazd“ malú sumu. Na jednom mieste sa nám stalo, že blokáda trvala dlhšie a zostali sme stáť dobré tri hodiny. Než cestu uvoľnili a po zaplatení pustili vozidlá ďalej, dostali sme malý letáčik s vysvetlením:

„My, ľudia z komunity Nahinte, sme pristúpili k takejto forme protestu, lebo už dva roky žiadame vládu, sídliacu v meste v paláci, aby nám poslala chýbajúcich učiteľov, uvoľnila financie na ich platy a poskytla nám sľubované vybavenie školy, kde máme doteraz len to, čo sme si sami zabezpečili,“ stálo vo vyhlásení, ktoré nám miestni obyvatelia podali cez okienko.

Keď opadol pocit ohrozenia, ktorý nahnevaní Indiáni vzbudzovali, aj adrenalín, pochopil som, že vlastne je to ich jediná šanca. Vzdelanie. Cesta z chudoby k lepšiemu životu vedie jedine cez možnosť vzdelávať sa, študovať. A Mayovia v džungli to evidentne veľmi jasne chápu. Ak majú oni či ich deti žiť lepší, kvalitnejší život, musia mať vzdelanie.

A čo my na Slovensku? Len mi napadlo, či dostatočne doceňujeme dôležitosť a význam kvalitného, moderného vzdelávania detí, mládeže aj dospelých ako tú najlepšiu investíciu. Alebo to iba predstierame a chceme sa mať dobre hneď po prvých dvoch lekciách? Ďakujem týmto všetkým obetavým a poctivým ľuďom v školstve. Len často mávam zlý pocit, že chápanie vzdelania ako cestovného lístka do lepšej budúcnosti ide u nás vo veľkej miere iba po povrchu. Uspokojujeme sa s priemernosťou, polovičatosťou či akoby stačilo, že si môžeme odfajknúť pokus o zlepšenie, no nie skutočný výsledok v kvalite a obsahu.

Ale aby som nezabudol – ako to zvykne poznamenať legendárny inšpektor Colombo – ešte predsa jedna otázka. Kde je v tomto príbehu prepojenie na informačné technológie? Tu :)

Náš sprievodca a organizátor ciest po krajinách Latinskej Ameriky Carlos je Peruánec. V osemdesiatych rokoch minulého storočia pricestoval do Československa z Limy s cieľom študovať a Slovensko sa mu stalo druhou vlasťou. Vyštudoval jadrovú fyziku a desiatky rokov pôsobil ako IT odborník v energetike či bankovníctve aj v Peru a Mexiku. Carlosa poznám roky cez svojho brata – IT odborníka a profesionála. Pôsobili spolu v tíme v poprednej banke na Slovensku.

A až tam, po rokoch, v Mexiku som naplno pochopil, že Carlosov celoživotný príbeh je práve o tom, čo obdivujem – o stále živej a veľkej túžbe po vzdelaní, vedomostiach a informáciách.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?